Moja svadba

        V živote každého človeka sú momenty – životné okamihy, ktoré majú byť peknou spomienkou na celý život, ktoré sú svojím spôsobom jedinečné a práve preto si zaslúžia, aby sme k nim pristupovali s určitou vážnosťou nielen my, ale hlavne tí, ktorí za to berú plat z našich daní – sú to zamestnanci inštitúcií ustanovených zákonmi tohto štátu a automaticky predpokladáte ich profesionalitu, odbornosť, kvalifikovaný prístup a hlavne znalosť zákonov, s ktorými denno-denne pracujú. Jednoducho – matriky, resp. matričné úrady sú štátne orgány, ktoré na základe príslušného zákona vykonávajú hlavne evidenčné činnosti súvisiace s narodením, úmrtím, sobášom občanov. Pri akejkoľvek z týchto udalostí jednoducho s dôverou absolvujete všetky nevyhnutné procedúry a výsledkom majú byť napríklad sobášny list, rodný list alebo úmrtný list...... Samozrejme až do doby, kým sa Vám nestane to, čo mne a mojej – možno manželke, možno ešte stále len snúbenici – napriek absolvovanému sobášu....ale to musím pre úplnosť vysvetliť, aby boli jasné všetky okolnosti vedúce k tomuto konštatovaniu.

    Musím povedať, že našťastie nemám doteraz negatívne skúsenosti a táto absolútne šialená príhoda s matrikou v Štiavnických Baniach je súčasne prvá – veľmi dúfam, že aj posledná.

    Prišiel aj v mojom živote okamih, ktorý si vyžadoval dosť veľkú spoluprácu s takýmto úradom – presnejšie s matričným úradom v Štiavnických Baniach. Pre úplnosť – žijeme a bývame síce na juhozápade Slovenska, ale keďže pochádzame od Štiavnice – chceli sme práve tento životný okamih vychutnať v kruhu rodiny žijúcej práve tam. Rozhodli sme sa vzhľadom na radostné očakávanie potomstva aj s mojou vtedy nastávajúcou, že aj my po vzore väčšiny pristúpime na konzervatívnosť tejto spoločnosti a uzavrieme manželstvo. Veď je to také jednoduché – to sme si mysleli vtedy – vypíšeme formálnu žiadosť, pripojíme potrebné doklady a huráááá – strata slobody sa môže osláviť. Všetko bolo také pekné, ideálne, jednoduché až do prvého telefonátu s pracovníčkou matriky, kde sme sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Znenie telefonátu z utorka (pred inkriminovaným dňom D): „Dobrý deň tu je OÚ Štiavnické Bane. Potrebujem, aby ste mi osobne doniesli všetky papiere dnes alebo zajtra do 14:30, lebo ja mám vo štvrtok dovolenku a v piatok vám to už nevypíšem“, dosť úsečne a pragmaticky povedal „milý“ hlas v telefóne, samozrejme s dostatočnou dávkou arogantnost. „Milá“ pani z matričného úradu mi ešte oznámila, že podľa zákona musím vyplniť žiadosť 14 dní pred sobášom, čo samozrejme nebola pravda, lebo zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách, § 27 termín podania žiadosti vôbec nerieši. OK, povedali sme si a napriek miernej odchýlke medzi zákonom a podanou informáciou od „kompetentnej osoby“ sme si vzali ešte jeden deň dovolenky a vydali sme sa na cestu – do Štiavnických Baní (ešte stále v eufórii z nadchádzajúceho dňa). Rodné listy a občianske preukazy sme odovzdali „milej“ pani matrikárke. A už sme sa tešili na deň svadby – zase predčasne. V sobotu pred treťou hodinou poobede sme sa vybrali na OÚ spečatiť naše manželstvo. Obrúčky sme boli nútení položiť na skutočne „slávnostný“ podnos, ktorý by asi márne hľadal vhodné prívlastky a prirovnania – tento skutočne múzejný exemplár naposledy zrejme niekto použil ako podnos pri podnikovej oslave MDŽ, poznačkovaný bol otlačkami pohárikov a fliaš....možno by stačilo, keby niekto použil vhodný čistiaci prostriedok a niečo, ako handru... Aj tak sme si ešte nenechali kaziť náš deň – veď toto sú drobnosti, nie? Po zhruba asi 15 minútach bol náš zväzok právoplatne spečatený......teda sme si to aspoň mysleli. Naše prekvapenie prišlo v okamihu, keď nám  pani matrikárka nebola ochotná vystaviť sobášny list -  museli sme sa poň vrátiť až v pracovný deň. Vzápätí, keď sme už teda sobášny deň mali v rukách – sme pri jeho „samokontrole“ zistili, naše spoločné deti sa hold – budú volať inak, ako my....problém bol totiž odpísať správne naše mená podľa tlačenej predlohy. Eufória z jedinečného dňa už bola dávno za horami-za dolami...... Myslím, že dotyčná pani matrikárka nie ani zďaleka tou správnou osobou na správnom mieste....ešte som totiž nespomenul, že naša svedkyňa je už vyše pol roka vydatá, ale táto pani bez mihnutia oka uviedla jej priezvisko za slobodna. Na otázku svedkyne pri potvrdení sobáša (samozrejme, že sa pýtala tej „najpovolanejšej pani matrikárky“ „ako sa mám podpísať - ako za slobodna alebo ako sa volám teraz“ jej pani povedala doslova toto: „to je jedno“....! Ufff, poviem vám – že napriek tomu, že som sa slobody rozhodol vzdať dobrovoľne, stále neviem, či je môj sobáš vlastne platný....Je moja manželka skutočne moja manželka – alebo je jej právny status spochybniteľný vďaka matrikárke? Sú určité veci ozaj „tak jedno“, načo potom máme zákony, predpisy a pravidlá?

    Máme to za sebou – je jediné, čo ma v súvislosti s vlastným sobášom napadá. Radosť, eufória sa vytratili s matrikárkou a náš veľký deň bol svojím spôsobom veľký.....trapas pani matrikárky! Splnilo sa ale aspoň to, že na tento deň nik z nás rozhodne nezabudne – len škoda, že v tom najnegatívnejšom slova zmysle